Ahoj! Volaj ma Pĺšik lieskový. Ľudia ma takto nazvali a musím priznať – toto meno sa mi páči. Keď už pre nič iné tak preto, lebo znie milšie ako dáky Plh obyčajný.
Za dávnych čias, keď bolo na svete všetko inak, keď mačičky nosili vestičky a psíci nohavičky, žila na zámku jedna princeznička, ktorá sa volala Karlička. Bola to zvláštna princeznička.
Bola raz jedna krajina, kde sa vyrábali sladkosti. Piekli sa tu cukríky veľké ako bochníky chleba, v špeciálnom šľahači sa šľahala cukrová vata, ktorá sa vypúšťala do vzduchu namiesto oblakov.
V jednom malom mestečku detičky chodili do škôlky, školy a mamičky a oteckovia do roboty, a aby to všetko všetci stihli načas, mali v mestečku autobusy.