Foto: Robert Hüttner
Keď som už nestačil s fantáziou, siahol som po klasických rozprávkach. Boli medzi nimi aj modernejšie rozprávočky, našťastie tej literatúry bolo po kníhkupectvách dosť.
Ako herec som množstvo rozprávok nahral na nosiče. Boli to napríklad Dlhý, široký a bystrozraký či Išlo vajce na vandrovku. Malo to taký úspech, že aj deti z okolia sa zhromaždili u dcéry v izbe a tam ich počúvali.
Najkrajšie bolo, že na základe toho začali hrať divadlo. Andrejka robila réžiu, prichystala aj svoje monológy, deti si menili hlasy. Samy si vymýšľali vlastné príbehy, osudy. Mnoho ráz sme sa museli všetci susedia zhromaždiť, urobili sme párty a naše deti nám zahrali divadielko.