Foto: Robert Hüttner
Na nich vyrástli aj moje deti. Často im čítam básničku Uspávací drozd, ktorá je o vtákovi, čo zjedol tabletku na spanie. Je to kúzelná básnička a je dlhá ako rozprávka.
Keď sa mi nechce rozprávať rozprávky a keď im už jednu poviem a dožadujú sa ďalšej, tak mám jednu krátku. Je ešte z môjho detstva, ktorou ma odbavil otec, keď sa mu nechcelo čítať mi. Bola raz jedna zelená sviňa, už sa rozprávka začína, a tá sviňa mala tetku, už je rozprávka v prostriedku. A tá tetka mala zvonec, rozprávky je koniec. Keď začnem bola raz jedna zelená sviňa, tak vnučky prevracajú oči a vedia, že je koniec a musia ísť spať.
Ja som vyrastala na Dobšinského ľudových rozprávkach a keď som bola väčšia, tak som milovala knihu Jána Brzechwa Akadémia pána Machuľu. Tá kniha ma sprevádzala celý život a ako dospelá som ju preložila pre Mladé letá.