A potom, keď už boli trochu väčšie, sme čítali Smelého zajka v Afrike, Ferda mravca, Budkáčika a Dubkáčika, O psíčkovi a mačičke a, samozrejme, Dobšinského rozprávky. Keď boli deti staršie, tak zase Exupéryho Malého princa.
Samozrejme, že som si pár rozprávok aj vymyslel. A niektoré také, že keď som si ich vymyslel a hovoril ich mojim kolegom, povedali mi, že prečo to nenapíšem. Lenže to sú také rozprávky, ktoré rozprávajúci obyčajne modifikuje, lebo niečo zabudne a potom sa mu zdá, že to, čo vymyslel predtým, bolo lepšie.
Mal som veľa takých rozprávok. Napríklad O mesiačiku, ktorý sa kotúľa hore po oblohe. Púšťali sa u nás doma aj rozprávky na kazetách, dokonca som ich veľa nahral. Keď mali synovia šesť či sedem rokov a bol som doma, sadol som si k ich posteliam, ktoré mali hlavami pri sebe. Jeden si položil hlavu na jedno plece, druhý na druhé a takto som im čítal.