Daniel Hevier začal čítať rozprávky, keď už nebol dieťa

Rozprával som deťom vlastné rozprávky, ktoré potom vyšli v knižkách ako Buvirozprávky alebo Nám sa ešte nechce spať.

12.01.2010 07:00
debata
Spisovateľ Daniel Hevier / Foto: Marek Velček Foto: Marek Velček
Daniel Hevier Spisovateľ Daniel Hevier / Foto: Marek Velček

Občas som im čítal aj cudzie, ale väčšinou som im rozprával. Keď boli deti malé, mali sme jednu obľúbenú platňu, ktorá sa volala Zlatý oriešok. Neboli to rozprávky, ale básne od Miroslava Válka ako Pampulóni a ďalšie jeho najlepšie básne. Tie mali naše deti veľmi radi.

Ja som začal čítať rozprávky, až keď som dospieval. Dovtedy som čítal knihy pre dospelých. Z rozprávok som mal najradšej asi Alicu v krajine zázrakov. To bola moja základná knižka detskej literatúry.

Prvá knižka, ktorá ma oslovila, bola od Ľubomíra Feldeka Hlava, ktorú som vtedy mal. To boli básne. Mojimi obľúbenými rozprávkovými postavičkami boli Muminovci a Osmijanko.

debata chyba