Doma máme strašne veľa rozprávkových kníh, až okolo šesťdesiat. Sú medzi nimi aj moderné, aj staré, čo čítali ešte moji rodičia mne.
Ako napríklad Janko Gondášik a zlatá pani alebo Snehulienka a sedem trpaslíkov. Rozprávky sme na kazetách počúvali málo, ale keď sme boli na chate, tak sme ich počúvali v nedeľu doobeda z rozhlasu.
Tiež musím mojim deťom dva- až trikrát do týždňa rozprávať rozprávky o našej chalupe – ako ideme, zapadneme do snehu, začne silno snežiť a zachráni nás dobrý medveď. Rád si vymýšľam rozprávky a môj otec bol v tomto expert.
Keď som bol dieťa, tak som klasicky prešiel to, čo by mali všetky deti prečítať, a to Malého princa od Exupéryho. Potom som tiež čítal Dobšinského Slovenské ľudové rozprávky, ktoré ilustroval Albín Brunovský. Dodnes sa pamätám, že som sa až bál, lebo tie kresby boli hrôzostrašné.
Celá debata | RSS tejto debaty