Boris Farkaš vdýchol postavám z rozprávok život svojím hlasom

Deťom som čítal všetko. Od Osmijanka, cez Hronského Budkáčika a Dubkáčika, až po Tri kozliatka, ktoré boli najobľúbenejšie.

Jarmila Hargašová číta niekedy rozprávky aj na pokračovanie

Každý deň čítam niečo iné, podľa toho, čo si vyberú. Sú také obdobia, keď chcú rovnakú rozprávku, inokedy zase čítame niečo na pokračovanie.

Beáta Dubasová: Bez rozprávky sa nešlo spať

Synovi som čítala knihu Môj macík, čo je knižka ešte z roku 1956. Pamätám si ju ešte z môjho detstva. Adamko ju ako trojročný vedel naspamäť.

Igor Adamec rozprával deťom rozprávku, ktorú poznal ešte od otca

Mojim deťom som čítaval indiánky a verneovky. Tiež sa u nás čítali aj Traja pátrači, pretože to bolo podľa môjho vkusu.

Labuda počúval Macka Uška ako dieťa, potom ho čítal synovi

Teraz nečítam už deťom nič, lebo ten starší má osem a čítať si chce sám. Dcérka má rok a ešte veľmi nerozumie. Ale keď bol syn mladší, tak som mu čítaval.

Feldek: Aj potrhaná kniha je dôkazom detského záujmu

Spisovateľ Ľubomír Feldek sa nebojí, že deti na knihy zanevreli. Aj pokreslená alebo potrhaná kniha je prejavom detskej priazne, tvrdí Feldek.

Čítajme deťom. Čo najviac!

Bola raz krajina a v nej žili iba neposedné deti. Bodaj by aj nie. Ich rodičia sa s nimi veľmi nerozprávali. Tvrdili, že nemajú čas.