Biblické príbehy na dobrú noc

Kedysi, veľmi, veľmi dávno, keď nežila tvoja mama ani stará mama, keď neboli zvieratká ani rastlinky, more, ani rozprávky a všade vládla tma - bol BOH. A raz, nikto nevie prečo, Boh povedal: "Buď svetlo!"

23.12.2009 07:00
debata
Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK Foto: SHUTTERSTOCK
Biblické príbehy na dobrú noc Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK

Moja sestra má syna Vladka, ktorý bol vlani prvák. Stretla som sa s jeho spolužiakmi a im som rozprávala tieto príbehy. Veľmi sa mi to páčilo, lebo deti reagovali prekvapujúco a ich otázky ma privádzali k nečakaným myšlienkam a obrazom. Deti sa ma napríklad opýtali, čo je to kalvária. Slovo kalvária pochádza z latinčiny a znamená horu lebiek, povedala som. Trochu to pripomína pirátov, nie? Deti spozorneli.

Hora lebiek, čiže kalvária, nie je však ostrov pokladov! Je to miesto ukrižovania Ježiša, teda – skala Golgota v Jeruzaleme. U nás máme niekoľko kalvárií. Napríklad v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Nitre alebo Prešove. Kalvária je vlastne taký vŕšok, na ktorom je stvárnená skupina postáv, ktoré boli pri ukrižovaní, alebo aj celá Krížová cesta.

Bolo to takto: Keď Pilát Ježiša prepustil, Ježiš dostal svoj kríž a niesol ho na Horu lebiek. Cesta bola taká strašná, že si to ani neviete predstaviť. Ježiš bol z bičovania zoslabnutý, tŕňová koruna sa mu zarývala do tváre a tá silno krvácala. Išlo s ním veľa ľudí a nedá sa povedať, že by to boli jeho kamoši. Kričali na neho, hádzali kamene – to bol taký milý staroveký zvyk. Ten sa dodnes zachoval v niektorých zaostalých krajinách (a na základných školách). A vôbec, tí ľudia mu dávali všemožne najavo, ako ho nemajú radi. Pritom, neboli to nejakí nepriateľskí cudzinci, ale tí istí ľudia, ktorí ešte nedávno zbožne počúvali jeho kázanie. Skrátka, asi iba zmenili názor.

Ako viete, každý hrdina musí byť silný, nebojácny a šikovný. Základ je, dostať sa do príšernej situácie, aby sa to mohlo prejaviť. Napríklad do maličkej jaskyne s jediným východom, ktorý práve teraz, náhodou, zatarasil nejaký trápny drak, ktorému má hrdina zoťať všetkých dvanásť hláv. Chápete? Nie jednu, ale šesť a viac! A keď tie hlavy nejakým omylom rozseká na márne kúsky, čaká ho odmena. Napríklad – cudzia kráska a pol kráľovstva. (Aj ja si kladiem otázku – prečo vždy len pol?). Ale neodbočujme – aj Ježiš je hrdina.

Najväčšie hrdinstvo je, keď človek myslí na dobro iného človeka a obetuje sa pre neho. Len tak. Nečaká, že dostane pol kráľovstva ani tú chuderu princeznú (čo by mohla byť niekedy skôr výhoda). Taký hrdina napríklad číta svojej starej mame klebety, lebo babička, chúďa, už na noviny nevidí ani s lupou, alebo pomáha sestre s domácou úlohou na výtvarnú a celý večer prišíva nejaké hlúpe gombíky na nejakého otrasného šaška, ktorého si vymyslela segrina triedna. (Asi aby mala celá rodina doma čo robiť.) Hrdina robí dobré skutky a občas zachraňuje svet alebo príbuzných, čo vôbec nie je menej. Aj keď sa mu to strašne, ale strašne nechce…

Ježiš vždy vedel, aké je jeho poslanie. A keď sa modlil na Olivovej hore, bol pripravený splniť svoju povinnosť voči Bohu: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“

Keď vás mama požiada, aby ste vysypali smeti, nie ste nadšení, však? A je to akoby naschvál práve vtedy, keď ste už v piatom leveli.

Aj nebeský otec od Ježiša chcel, aby sa obetoval. Ale nie pre rodinu. Pre úplne cudzích ľudí, ktorí navyše ani neboli nejakí priateľskí – veď nakoniec ho dali ukrižovať. A poslúchol nebeského otca tak, ako ty poslúchaš svojich rodičov a išiel na smrť za nás a za naše hriechy.

Ježiško býva v srdci každého človeka. Aj toho najhoršieho. Akurát ten si už vnútorný hlas dávno prestal všímať. Aj on, aj vy viete, kedy robíte dobre a kedy nie. Ak sa aj vy, ako Ježiš na Olivovej hore, zveríte do rúk Boha, budete pokorní a poslušní… No dobre, nesmieme žiadať nemožné, teda aspoň sa o to pokúsite, ako sa hovorí v rozprávkach: „Odmena vás neminie!“ Urobte si večer také cvičenie. Zhasnite svetlo, ak sa nebojíte bubáka, porozmýšľajte o celom dni. Čo si robil, komu si čo povedal, čo si mohol spraviť lepšie, koho si potešil alebo sklamal. Skús sa započúvať, čo hovorí Ježiško v tvojom srdci. Či šepká: „Nemal si oklamať mamu, že úlohy už máš. Mama aj tak na to príde…“ alebo: „To bolo fajn, ako si otcovi pomohol umyť auto. Máš z toho dobrý pocit, nie?“

Keďže ste veľmi vzdelané a inteligentné deti, určite ste tušili, že Veľká noc nie je iba o šibačke a o vajciach a Vianoce nie sú iba o stromčeku. Veľká noc sviatok veľkého príbehu človeka, ktorý za nás trpel, bol ukrižovaný a pochovaný. Tretieho dňa vstal z mŕtvych a sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, tak hovorí svätá Biblia. Boh sa pre nás obetoval asi naposledy, takže teraz sa musíme snažiť my. Byť dobrým, to je totiž veľká drina. No Boh nám napriek tomu, že sme ho toľkokrát sklamali, stále verí. Tak, ako vám veria rodičia a aj keď urobíte niečo zlé, viete, že vám vždy nakoniec odpustia. Nikto od nás nevyžaduje, aby sme boli dokonalí, ale ráta sa každý maličký dobrý skutok. Nezabudnite na to a Boh bude šťastný, že sa pre nás neobetoval zbytočne. A chystajte sa na Vianoce, ktoré sú veľkým sviatkom lásky.

Text podľa CD Darček od Ježiška – biblické príbehy pre deti

debata chyba