Aladinova čarovná lampa
Foto: Z knihy Kniha plná rozrpávok, Slovart-Print
Jedného dňa prišiel k nemu neznámy človek a povedal, že je jeho príbuzný. Daroval Aladinovi šťavnaté jablko a sľúbil mu, že sa pousiluje nahradiť mu otca. Prisľúbil mu tiež, že ho naučí umeniu obchodovať. Aladin sa veľmi potešil a prijal jeho ponuku.
Žiaľ, Aladin nevedel, že neznámy je veľký a zlý čarodejník. Usiluje sa mu zapáčiť, lebo má zákerný plán, ktorý môže vykonať iba s Aladinovou pomocou. Čarodejník ho bral na prechádzky, ukazoval mu krásne paláce i záhrady a rozprával mu o svojich dobrodružstvách.
Aladin bol veľmi spokojný a šťastný, že má takého vzácneho priateľa. Preto sľúbil čarodejníkovi, že urobí pre neho všetko, o čo ho požiada. Jedného dňa čarodejník zaviedol Aladina na zvláštne miesto a ukázal mu neviditeľnú kovovú rukoväť. Sľúbil mu, že ak Aladin zdvihne ťažkú dosku, prežije veľké dobrodružstvá a nájde nezvyčajné poklady. On jediný to môže vykonať, keď bude nahlas vyslovovať svoje meno. Čarodejník dal chlapcovi prsteň, ktorý ho mal ochrániť pred nebezpečenstvami. Prekvapený Aladin uvidel schody, ktoré viedli do jaskyne plnej pokladov. Čarodejník mu prikázal, aby vzal iba starú lampu a neodvážil sa ničoho dotknúť. Bohužiaľ, úbohý Aladin sa nedokázal zdržať a začal si napchávať vrecká šperkmi a zlatými mincami. Darmo mu čarodejník hrozil a privolával ho. Preto napajedený pribuchol ťažkú dosku a zatvoril vchod do jaskyne.
V tme chlapec našiel lampu a v bezradnosti ju pošúchal. Zrazu sa mu vo svetle a dyme zjavil strašný džin. Aladin onemel od údivu a džin mu povedal svoj príbeh. Bol duchom lampy a jeho povinnosťou bolo slúžiť každému, kto ho z nej vyslobodí. Tak Aladin nemal viac dôvod báť sa mocného džina. Prikázal mu otvoriť pivnicu a zaniesť vzácne poklady do chudobného matkinho domu. Vzal si so sebou aj čarovnú lampu.
Od toho dňa sa Aladinov život zmenil. Chlapec nosil krásne šaty a jedol vyberané jedlá. Túžil získať ešte čosi, o čom doteraz nemohol ani snívať – lásku a ruku krásnej sultánovej dcéry. Naplnil šperkmi vzácnu truhlicu a šiel požiadať o ruku krásnej Badr-el-Budur.
Sultán bol veľmi spokojný. Nikdy dovtedy nevidel také krásne šperky. Zapáčil sa mu aj vyobliekaný Aladin. Dlho nerozmýšľal – nikto sa nemohol vyrovnať bohatstvom a krásou tomuto mladému človeku. Povolal úradníkov a spísali sobášnu zmluvu.
Aladin chcel, aby jeho krásna žena bola rovnako šťastná ako on. Preto zavolal džina a prikázal mu, aby pre ňu postavil najnádhernejší palác. Vzápätí stál na zelenom pahorku zámok, aký dosiaľ nik nevidel. Mladý pár sa ubytoval v novom paláci.
Ale zlý čarodejník nezabudol na svoje plány. Preoblečený za kupca sa zjavil pred Badr-el-Budur a povedal jej, že vymieňa staré lampy za nové. Badr-el-Budur si pomyslela, že je to skvelá príležitosť. Len čo čarodejník získal vytúženú lampu, pomocou džina uniesol palác aj krásnu Badr-el-Budur do Afriky.
Mládenec bol zúfalý. Skočil na koňa a vybral sa hľadať milovanú ženu. Zrazu si Aladin spomenul na prsteň, ktorý dostal kedysi od čarodejníka. Vydal príkaz a hneď všetko zašumelo a rozvírilo sa. Duch prsteňa zrazu priniesol palác a krásnu sultánovu dcéru. Badr-el-Budur padla mužovi okolo krku a on jej sľúbil, že urobí všetko, aby sa čarodejník nemohol už nikdy priblížiť k ich palácu. Aladin prikázal strážam, aby našli zlého mága a priviedli ho pred sultána.
Len čo stráže priviedli čarodejníka s nasadenými okovami, sultán prikázal zatvoriť ho do podzemnej pivnice a nikdy ho nevypustiť. Keď čarodejník počul, aký krutý trest môže dostať, padol na kolená a prosíkal o prepáčenie. Sultán a Aladin sa však nedali prehovoriť, vzali mu čarodejnú lampu a uvrhli ho do väzenia. Badr-el-Budur bola veľmi šťastná, že sa skončili ich starosti a zlý čarodejník nebude mať príležitosť pomstiť sa im. V celom cisárstve zavládla radosť. Aladin s milovanou ženou urobili veľkú hostinu na džinovu počesť.
Aladin a jeho milovaná žena žili dlho a šťastne, a za ich vlády poddaní nikdy nepoznali nedostatok. Mladý sultán nezabudol totiž na ľudí, medzi ktorými vyrástol. Vybudoval pre nich nové domy, staral sa o chudobné a hladné deti. Do paláca presťahoval aj svoju matku. Obyvatelia cisárstva sa odvďačili svojmu vládcovi láskou a úctou.
Rozprávka je z knihy Kniha plná rozprávok, Slovart-Print