Foto: SHUTTERSTOCK
V jedno horúce letné ráno sa teliatka išli okúpať do rybníka. Keď prechádzali okolo jedného chlievika, začuli plač. Vošli dovnútra a tam v kútiku plakali ovečky – baran Marián a ovečka Evička.
„Prečo plačete?“ pýtali sa teliatka. „Lebo gazda nás zabudol ostrihať a nám je teraz veľmi teplo,“ povedala Evička.
„Tak sa poďte s nami okúpať,“ povedal Skočko.
„Nemôžeme, lebo by sme kvôli kožúšku nevládali plávať a mohli by sme sa utopiť,“ odvetil Marián.
„A ako by sa vám dalo pomôcť ?“ opýtal sa Pobehajko.
„Keby nás niekto ostrihal!“ zvolali ovečky.
„Skúsime niekoho pohľadať,“ povedali Skočko a Pobehajko. Išli najprv za mamou kravou, potom za kozou Lízou, pochodili celý dvor, no nikto im nevedel poradiť. Smutné teliatka sa vybrali k rybníku. Tu sa kúpali kačky a húsky.
„Nepoznáte niekoho, kto by mohol ostrihať ovečky?“ pýtali sa teliatka.
„Veru nie,“ odvetili kačky.
„Ani my nie,“ odpovedali húsky.
Vtom priplávali malé húsatká a jedno vraví: „Pod starou vŕbou býva rak Klepetko, a ten má klepetá nožnice.“
„Pravdu máš!“ zvolali húsky " Ako sme na neho mohli zabudnúť?"
„Poďte, ukážeme vám, kde býva.“
Rak Klepetko bol našťastie doma. Keď počul, aké starosti majú ovečky, súhlasil, že ich ostrihá.
„Len ich priveďte sem, mne by to dlho trvalo. Ja si zatiaľ nabrúsim klepetá. “
Ovečky až poskočili od radosti, keď počuli tú dobrú správu. Rak Klepetko si medzitým kameňom poriadne naostril klepetá – až sa blyšťali. Najprv zobral do parády barana Mariána. Začal strihať nožičky, potom bruško, chrbát, krk, hlavu a nakoniec chvostík. Ten nevystrihal úplne, ale na konci nechal malý brmbolček, aby mal baran Marián čím odháňať dotieravé muchy.
Ovečka Evička sa už nevedela dočkať. Trpela, lebo jej bolo veľmi teplo. Konečne prišiel rad aj na ňu. Klepetko ju ostrihal a aj jej nechal na konci chvosta brmbolček. Ovečky hneď skočili do rybníčka a poriadne sa vykúpali. Potom vyšli na breh a poďakovali sa Klepetkovi, húskam aj Skočkovi s Pobehajkom.
„Ani neviete, aké sme vám vďačné, veď ktovie, kedy by si na nás gazda spomenul. Ten bude veľmi prekvapený, keď nás uvidí. A za to, že ste nám tak pomohli, darujeme vám túto vlnu, aby ste mali v zime teplučko. Ty Klepetko si vysteľ dieru, húsky hniezdo a vy Skočko s Pobehajkom svoju maštaľku. “
Jedného dňa prišiel na dvor kominár. Zavolal si všetky zvieratká a povedal im, že ide vymetať komíny. Nech si pozatvárajú okná a poschovávajú periny, lebo sa bude veľmi prášiť. A nech nechodia okolo domu, lebo by mohlo na nich aj niečo spadnúť.
Zvieratká sa ponáhľali domov a všetky ho poslúchli. Keď už všetci odišli, spoza rohu vykuklo malé biele kozliatko. Volalo sa Všadebolko a bolo veľmi neposlušné. Videlo, že na dvorčeku už nikto nie je, tak šup do domu a do pece. Odtiaľ pozeralo do komína, čo to ten kominár bude robiť.
Kominár medzitým vyšiel na strechu, rozmotal si kominársku štetku a vopchal ju do komína – akurát do toho, kde bol Všadebolko. Začal tou štetkou zoškrabovať sadze. Škriabe, škriabe a tu zrazu žuch!, kusisko sadzí padlo rovno na Všadebolka. Ten sa veľmi preľakol, lebo zrazu ostala tma a nič nevidel.
Všade bolo plno prachu a kozliatko začalo kýchať a kašlať. Preľaknuté utekalo von. Lenže čo to, namiesto kozliatka vybehlo von akési čierne čudo. Keď ho zvieratká na dvore zbadali, začali kričať: „Pomóc, pomóc čert vybehol z komína!“
Niektoré sa veľmi preľakli a schovali sa, no iné kričali: „Vyžeňme ho odtiaľto, aby nám tu niečo nevyparatil!“ A začali ho naháňať. Čert nečakal, až dostane po kožúšku, rýchlo utekal preč. Bežal, bežal až pribehol na lúčku, kde sa hrali teliatka Skočko s Pobehajkom. Keď zbadali čerta, od strachu začali utekať a schovávali sa pred ním. Lenže čert ich všade našiel – za stromom, za kríkom, za múrikom…
Teliatka už nevedeli, kam sa schovať, pribehli k riečke, preplávali na druhú stranu a schovali sa v hustom tŕstí na druhej strane, trasúc sa a dúfajúc, že tam ich čert nenájde. Čert utekal stále za nimi. Skočil do riečky a plával na druhú stranu. Teliatka ho nevideli, nuž nevedeli, kde je. Vtom zbadali na brehu kozliatko Všadebolko a kričali naň, nech sa ide schovať.
Lenže kozliatko nepočulo. Pribehli teda k nemu a vraveli, aby sa šlo schovať, že ich naháňa čert. Vtom zbadali, že má na sebe čierne fľaky. „Všadebolko, čo sa ti stalo, prečo si taký fľakatý?“
Kozliatko konečne lapilo dych a porozprávalo im, čo sa mu stalo. Skočko s Pobehajkom sa veľmi hanbili, že Všadebolka nespoznali. Všetci traja znova skočili do riečky a Všadebolka poriadne vydrhli a vyumývali, až mal srsť bielučkú ako sneh. Potom sa naháňali po lúčke, aby uschli.
Večer, keď sa vrátili na dvor, nerozprávalo sa o ničom inom, len o čertovi.
„Kam sa podel, čo sa s ním stalo?“ hútali všetky zvieratká.
Všadebolko aj s teliatkami im všetko porozprávali. Zvieratká sa príhode zasmiali, no niektoré aj frflali: „Aké je to kozliatko neposlušné a všetkých tak nastrašilo.“ No nakoniec sa všetci rozišli do svojich maštaliek a chlievikov. Všadebolko šiel za mamou Lízou a Skočko s Pobehajkom za mamou Rysuľou. Doma sa napapali, poumývali a šli spať. A tešili sa, aké nové dobrodružstvá znova zažijú.
Lenka Brezanová je mama dvaapolročných dvojčiat Alžbetky a Aurelka