Foto: SHUTTERSTOCK
Wendy a Mendy spia na prízemí domu. V suteréne majú zariadenú izbu, celkom maličkú izbičku. V tom okamžiku izbu, v ktorej spali pštrosie sestry, ožiarilo svetlo blesku a ozval sa veľmi silný hrom. Mendy, ktorá sa strašne bála búrky, sa zobudila a hneď sa schovala pod paplón. Potom bolo ticho a Mendy vyliezla z postele a po špičkách prešla k posteli, v ktorej spala Wendy. Mendy ju vystrašene chytila za plece a preto sa Wendy strašne zľakla. „Panenka skákavá, ty si ma ale vystrašila. Myslíš, že je príjemné, keď sa niekoho dotkneš uprostred noci?!!!“ Znova sa ozval hrom.
„Áááách!“ zapišťala Mendy. „Čomu sa divíš? Je polovica leta, sme na pobreží Austrálie a je búrka. Normálka!“ kývla rukou Wendy. „Toto sa ti zdá normálne? Ty si ale útecha! Dobrú!“ Prešla noc a s ňou aj búrka.
Prvá sa zobudila Wendy a šla zobudiť Mendy. Obe si vyčistili zuby a už sa hnali k raňajkám. Pri raňajkovaní Wendy spustila s plnými ústami: „Dnes sa pôjdem pozrieť na pláž, či tá búrka niečo zvláštne nevyplavila z mora.“ Stále rozospatá Mendy sa hneď prebrala pri slove búrka. " Búrka!?! Čo?! Kde?!!" A už chcela vliezť pod stôl. „Ach, ach!“ vzdychla si Wendy. „Spi ďalej. Ja idem na pláž.“ Tu sa Mendy ozvala: „Počkaj na mňa, idem s tebou!“
Vonku sa naháňali na pláži, až pribehli k miestu, kde ešte neboli. A pozrimeže! Na piesku, tesne pri vode, ležala prekrásna ružová lastúra. „Lastúra vyplavená z mora,“ šepla Mendy a pštrosie sestry sa k prekrásnej lastúre priblížili. Wendy ju zdvihla a osušila. „V každej lastúre je perla, aj v tejto určite bude. A to je úžasný darček na mamičkine narodeniny.“ Potešili sa Mendy a Wendy a lastúru otvorili.
Vnútri zbadali fialovú perlu, no len čo sa jej dotkli, perla ich vtiahla do lastúry a lastúra sa zaklapla. Mendy a Wendy sa ocitli v mori, no na ich veľké prekvapenie zistili, že vedia pod vodou dýchať. Zrazu pred sebou zbadali množstvo podivných domčekov. Mali guľaté okienka a oválne dvere. Niektoré mali miesto strechy obrovskú mušľu. Pštrosie sestry sa divili, že dokážu pod vodou rozprávať. Veselý morský koník im vysvetlil, že sa ocitli vo vodnej ríši. No ešte stále vystrašená Mendy sa hneď pýtala: „Ako sa dostaneme domov?“
„To je jednoduché.“ zasmial sa morský koník. „Stačí nájsť tú lastúru.“ A už ho nebolo. Sestry hľadali, no lastúru nenašli. Vtom si to Wendy uvedomila: „Svoj domov nosí každý v sebe! Srdce je lastúra, ktorá sa stále otvára a zatvára.“
Len čo pštrosice pomysleli, plné túžby, na domov, ocitli sa opäť na pláži a Wendy v ruke držala tú lastúru. „Máš pravdu Mendy, to bude pre mamičku ideálny darček.“
Pštrosie sestry Wendy a Mendy na seba šibalsky žmurkli a s chichotom sa rozbehli domov.