Dievčatko so smutnými očkami

Víchor zavýjal v korunách stromov a prudko metal sneh do okien chalúpky učupenej pod stráňou. Bača Ondro, neustále žundrúc popod fúzy, zacapil dvierka na peci a vraví: "V takomto počasí je i tým vlkom zle zalezeným v úvrati pod chŕštinou, a nie, aby som ja šiel dolu do doliny, ako mi gazda pred týždňom odkázal!"

02.04.2010 07:00
debata
Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK Foto: SHUTTERSTOCK
dievča, oči, smútok, sklamanie Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK

Žundrúc neustále vyzeral z maličkého okienka, až zrazu sa mu niečo zamarilo: „Čo, čo to tam je?“ myslel ten šedivý fliačik dolu pod úvraťou. Stará petrolejka zaprskala, v izbietke stmavlo. Bača Ondro vyzrel znovu z okienka chalúpky a zahundral: „No, bisťu, zdá sa, že šedivý fliačik sa pohol a je trochu bližšie.“ Meluzína si spievala svoju pieseň ďalej. Bača si obliekol huňu a vykročil z chalúpky do víchrice. „No, veď ma len nezhoď, potvora akási!“ Psík Zahraj tíško zaskučal a zaliezol pred metelicou do svojej šindľovej búdky.

Sneh bičuje baču do tváre, no on nedbá, zabárajúc palicu do snehu kráča dolu strminou ďalej. Už je tu úvrať a čo to tu za čudo? Snorí, hľadá, všade je nahučaného snehu, až zrazu natrafí na malý chumáčik – dievčatko schúlené vo vlniačiku. Zohne sa a vraví: „A ty si čia?“ Dievčatko neodpovedá, očká má zlepené srieňom snehu. Bača tíško počúva: Chvalabohu, žije, len je, chúďa, celé premrznuté. Pomaličky dievčatko zdvihol, pritúlil si ho k sebe pod huňu a vykročil k chalúpke.

Víchor neustával, bičoval koruny stromov, spieval svoju pieseň ďalej, až sa bača horko-ťažko dostal do chalúpky. Dievčatko opatrne uložil na teplú kožušinu z ovečky, pošúchal mu rúčky, zotrel z tváričky sneh a postavil na pec kotlík s vodou na čaj. Čakal, až sa dievčatko trochu zahreje a pozviecha. Malé chúďa pohlo rúčkou. Tíško vzdychlo, otvorilo svoje krásne veľké očká a pýta sa: „Kde som to? V nebi?“

„Nie, moja, si u mňa, baču Ondra, na salaši pod Vápečom. A čiaže si?“ „Ničia,“ odpovedá dievčatko. „Kde máš mamičku?“ „Mamička mi zomrela a ja som ostala slúžiť dole v Porube. Zlá tetka ma vyhnala zo služby, že hladošov živiť nebude.“

Bačovi Ondrovi vypadla slza a vraví: „No, moja, nič to, nechcela by si u mňa zostať? Aspoň by si mi bola útechou na staré kolená. Ja som bača Ondro a ty sa ako voláš?“

„Volám sa Katka. Katka Majzúrová, keď by ste chceli, tak vaša.“

Víchrica neustupovala, zavýjala v komíne, psík Zahraj zaškrabkal labkami na dvere, bača mu otvoril škrípajúce dvere a spolu so psíkom vmietlo do chalupy i chumáče snehu. Psík vbehol dovnútra a ihneď sa pritúlil ku Katke, až jej krásne očká zasvietili od radosti.

A takto sa začal nový život dievčatka s nádherne žiariacimi očkami na salaši pod Vápečom.

debata chyba