Ruženka v kráľovstve poľných kvetín

V kvetinovej záhrade bledožltý mesiac osvetlil rozkvitnuté ruže, popri ktorých skromne vykukovali hlávky ostatných kvietkov rozmanitých farieb. Ale kráľovné kvetín prevyšovali krásou všetky. Striebristý mesačný lúč sa oprel o púčik, ktorý mal lupienky jemnej žlto-oranžovej farby.

Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK
Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK
Autor: SHUTTERSTOCK

Vtom, ako keby tým dotykom prebudil život kvetinky, drobná postavička – dosiaľ schúlená v lupienkoch – povystierala rúčky, zívla si a poobzerala sa dookola.

„Vitaj, mesačný lúč! Už dávno som si myslela, že ma nezobudíš a ja neuvidím nič z tajomného sveta noci. Sadnem si do tvojej dlane, už sa teším, že opäť uvidím niečo nové.!“

„Poď so mnou, Ruženka, veď kráľovná kvetín musí veľa vidieť a spoznať. Neprejde veľa času a hneď budem musieť ustúpiť slnečným lúčom, ktoré ťa budú zohrievať, aby si potom rozkvitla do najväčšej krásy a položia ti na hlavu korunu kráľovnej.“

Preniesol ju zľahka ponad plot a hneď sa našla na priestrannej lúke, ktorá bola ako posiata všetkými možnými poľnými kvietkami.

Tu sa zrazu započúvala do prekrásnej hudby, akú ešte jakživ nepočula.

„Si v kráľovstve poľných kvetov, Ruženka, a ako počuješ, práve majú slávnostný večierok.“

„Ale ja som o niečom takom ešte vôbec nepočula! Ako to tam vlastne vyzerá?“

„Stačí, keď odhrnieš tento záves z trávy a uvidíš.“

Ruženka nakukla spoza závesu, posiateho trblietavou rosou na priestranstvo, kde tancovalo plno tanečníkov. Do tanca im usilovne vyhrávali svrčky na husličkách a aj zvončeky sem-tam zacinkali a bola to taká prekrásna hudba, že Ruženka pozerala, ako keby prirástla k zemi.

„Mesačný lúčik, prosím ťa, nechaj ma tu na chvíľočku! Tak veľmi by som chcela tancovať.“

Lúč nebol s tým veľmi spokojný.

„Ja som len chcel, aby si videla, ako žijú poľné kvetiny, ale nechať ťa tu nemôžem. Hrozí ti tu aj nebezpečenstvo a ak sa ti niečo stane, ako sa potom ukážem tvojej matke?“

„Ale keď ja tu chcem tak veľmi zostať! Veď len na chvíľočku a potom ma tu nájdeš a odnesieš naspäť!“

„No dobre, tak môžeš, ale obleč si tento pláštik noci, aby ťa tu nespoznali. Nad ránom prídem po teba na toto miesto.“

„Ďakujem ti, mesačný lúč.“ Rozhliadla sa okolo a keď zbadala široký lopúchový list, ľahučko naň vyskočila, aby mohla všetko lepšie poobzerať. Obďaleč stála vysoká kvetina, oblečená vo fialovo-modrých šatách.

„Kto si ty?“- opýtala sa Ruženka.

„Ja sa volám Čakanka a čakám tu na svojho milého. A ty prečo netancuješ, tiež na niekoho čakáš?“

„Nie, ja som na tejto slávnosti prvýkrát.“

Čakanka ju zavolala bližšie k sebe a pošepkala jej:

„Pozri sa tam, na koniec sály, vidíš tú striebristú hojdaciu sieť z pavučiny? Sedia v nej kráľ a kráľovná a dozerajú na poriadok plesu. Vedľa stojí ich syn Králik a rozpráva sa so sestrou Margarétou. Náš princ sa má dnes zasnúbiť s jednou z poľných šípových ruží. Tam, pred nimi sa vykrúcajú, len tak sa mihajú ich ružové sukničky. Sú veľmi krásne a hlávky majú ozdobené žltými korunkami.“

"Čo to hovoríš – ruže?! – prekvapila sa Ruženka a bez rozmýšľania vybehla oproti nim, až jej pláštik spadol z pliec a v plnej nádhere zažiarila medzi ostatnými tanečníkmi.

„Sestričky!“ – zvolala. „Vezmite ma do tanca medzi seba!“

Tie však, keď ju zbadali, ustrnuli na mieste o ohromené pozerali, ako sa princ Králik pobral za neznámou návštevníčkou. Očarený jej krásou a nežnosťou poprosil ju o tanec.

„Ako sa voláš, kvetinka? Podobnú tebe som tu ešte nikdy nevidel.“

„Vyrástla som v záhrade a volajú ma Ruženka.“ – odpovedala mu, natešená, že môže tancovať.

Vznášali sa ako motýliky po celej sále a nikto iný netancoval, všetky kvietky sa zvedavo prizerali peknému páru. Modré nevädze, klinčeky v ohnivočervených pláštikoch, malé sedmokrásky, jasnožlté púpavy i drobné sirôtky v žlto-fialových šatôčkach si šepkali:

„To bude asi naša nová kráľovná.“

Len šípové ruže nepriateľsky poškuľovali po nevítanej návštevníčke, ktorá sa odvážila osloviť ich sestričkami.

„Čo si tá vlastne predstavuje! Nikdy sme ju nevideli a zrazu by jednu z nás mala vyhodiť z miesta? Ale my jej ukážeme, kam patrí!“

Ešte si niečo pošuškali a zostali bokom.

Králik sa rozhodol, že sa zasnúbi s Ruženkou a bežal to hneď oznámiť otcovi a matke.

Ruženke sa veľmi zapáčil a šťastná, s dobrým úmyslom porozprávať sa s jej podobnými družkami, zabočila bez zlého tušenia k nim.

Tie ju však schytili medzi seba a nestačila ani vykríknuť, zbehli s ňou k šípovému kríku pri potôčku, tak ďaleko, že nepočula ani jeden tón svrčkových husličiek.

„Tu budeš ukrytá pred očami nášho princa, najhlbšie v tŕňovom väzení, pokiaľ tu nezvädneš!“- škodoradostne sa zasmiala najkrajšia z poľných ruží a bežala naspäť za ostatnými.

Princ si však hneď všimol, že Ruženky nieto a zúfalý z márneho hľadania zastal pri závese z trávy, kde ešte stále Čakanka pozerala doďaleka, či neuvidí svojho milého.

„Čakanka, moja nevesta sa mi stratila, nevidela si ju vyjsť?“

„Videla som poľné ruže, ako rýchlo bežali ku kríku pri potôčku a potom o chvíľu so zlovestným smiechom naspäť.“

„Určite ju tam uväznili“- dovtípil sa Králik a smutne zvesil hlávku.

Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK
Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK
Autor: SHUTTERSTOCK

Margarétka bežala za bratom a všetko počula. Nedalo jej, aby mu neporadila, keď bol taký smutný: „Chodím niekedy ku potôčiku poobzerať sa v zrkadle vody a mám nápad, ako ju vyslobodíme! Pri brehu býva priateľ rak a ten má ostré klepetá. Možno nám pomôže.“

A vybrali sa ku potôčku. Rak vypočul ich prosbu a obstrihával jeden šíp za druhým, kým sa len nedostal do prostriedku, kde sedela a plakala malá Ruženka. Svit mesiaca pomaly zhasínal a blížil sa čas jej návratu.

V tom čase, keď Králik uvidel uplakanú Ruženku a vzal ju do náručia, mesačný lúč ju tiež konečne našiel.

„Už som si myslel, Ruženka, že ťa nenájdem a veru sa ti už treba ponáhľať k matke. Veď dnes ťa urobia kráľovnou kvetín, rozkvitneš do plnej krásy.“

„Ja viem, ale tak veľmi by som tu chcela zostať.“

„Nemôžeš, nie si tu doma, tu by si zahynula. Vidím, že tu máš už aj nepriateľov, keď si tu bola tak nehorázne uväznená.“

A Králik prosebne zdvihol hlávku: „Nemusíš tu zostať, ja pôjdem s tebou, len povedz, či ma chceš mať navždy pri sebe! Tak veľmi si mi prirástla k srdcu, že sa ťa nemôžem zrieknuť!“

„Ale tu by si sa po otcovi stal kráľom a všetci si ťa budú uctievať, zatiaľ čo u nás medzi záhradnými kvetmi nikdy nedosiahneš takú slávu.“

„Čo by som mal zo slávy a postavenia, keby som sa nemohol tešiť pohľadom na teba. Si pre mňa viac, ako všetko ostatné na svete!“

„Tak si sadni vedľa mňa a mocne sa ma chyť, aby mi ťa vietor neuchytil. Zbohom, Margarétka a pozdravuj kráľa a kráľovnú!“

Mesačný lúč ich obidvoch vzal do dlane a ponáhľal sa. Slniečko oproti nemu už vykukovalo spoza vrchov, keď ich zanechal v záhrade.

Matka ju už hľadala, znepokojená, kde sa jej dcéruška stratila.

„Mamička! Dnes v noci som objavila, čo som do teraz nepoznala – silu lásky. Tu vidíš, nie som sama. Prijmi, prosím ťa, do kráľovstva záhradných kvetov môjho Králika, ktorý ma vyslobodil z tŕňového väzenia, kde by som bola zahynula. A kvôli mne obetovali kráľovskú korunu.“

„Kráľovná kvetov, dovoľ mi, aby som mohol stále pozerať na tvoju utešenú dcéru, pretože bez nej život kráľa poľných kvetín nie je životom.“

Ruža, keď videla, že to Králik myslí naozaj vážne, ukázala mu miesto v záhone hneď vedľa Ruženky a on, šťastný ako nikdy, pozeral ako sa Ruženka v záplave slnečných lúčov mení v krásnu kráľovnú kvetín so zlatistou korunkou na hlave.

A tak a, milé deti, poľný králik dostal do záhrady a podnes pozerá s obdivom na ružičku – kráľovnú kvetov.

rozprávka, plch, pĺšik

Pĺšik

09.05.2011 12:40

Ahoj! Volaj ma Pĺšik lieskový. Ľudia ma takto nazvali a musím priznať – toto meno sa mi páči. Keď už pre nič iné tak preto, lebo znie milšie ako dáky Plh obyčajný.

princezná

O Karličke a Rohanovi

05.07.2010 08:00

Za dávnych čias, keď bolo na svete všetko inak, keď mačičky nosili vestičky a psíci nohavičky, žila na zámku jedna princeznička, ktorá sa volala Karlička. Bola to zvláštna princeznička.

čokoláda

Zvedavá čokoláda alebo ako si salónka založila salón krásy

27.06.2010 18:15

Bola raz jedna krajina, kde sa vyrábali sladkosti. Piekli sa tu cukríky veľké ako bochníky chleba, v špeciálnom šľahači sa šľahala cukrová vata, ktorá sa vypúšťala do vzduchu namiesto oblakov.

Aleksandar Vučič

Premiér Vučič: Srbsko nikdy nevstúpi do NATO

24.03.2017 16:46

Srbský premiér Aleksandar Vučič dnes vyhlásil, že jeho krajina nikdy nevstúpi do NATO ani do nijakej inej vojenskej aliancie.

Nový terminál na letisku v Bratislave

Z Bratislavy môžete letieť 44 linkami do 41 destinácií

24.03.2017 15:58

Z bratislavského letiska budú môcť cestujúci využiť počas letného letového poriadku spolu 44 pravidelných liniek do 41 destinácií v 22 krajinách.

Robert Fico, kladenie venca, holokaust

Fico: Tí, čo velebia Slovenský štát, klamú

24.03.2017 15:51

Od odchodu prvého židovského transportu zo Slovenska do nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz uplynie v sobotu 75 rokov.

hepatitída, žltačka

V obci Polomka neďaleko Brezna zaregistrovali nové ohnisko žltačky

24.03.2017 15:46

Ochorenie na akútnu vírusovú hepatitídu u dospelého muža z obce Polomka hlási za okres Brezno Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica.