Pĺšik

Ahoj! Volaj ma Pĺšik lieskový. Ľudia ma takto nazvali a musím priznať – toto meno sa mi páči. Keď už pre nič iné tak preto, lebo znie milšie ako dáky Plh obyčajný.

Niektorí vravia, že sa podobám na maličkého medvedíka a že môj chvost pripomína veveričí.

Nuž ak máš po ruke môj obrázok, posúď sám.

Pĺšik lieskový.
Pĺšik lieskový.
Autor: Marek Tatraj

Mňa totiž tak ľahko neuvidíte. Väčšina zvierat, ako aj ľudia, sú omnoho väčší a silnejší ako ja. Preto som od prírody plachý.

Rád sa preháňam po planinách a šantím v korunách stromov.

Cez deň zvyknem spať, no často ma zobúdzajú vrčiace monštrá.

Unavený pĺšik na lieske sleduje, ako sa dva jeepy
preháňajú po planine.
Unavený pĺšik na lieske sleduje, ako sa dva jeepy preháňajú po planine.
Autor: Marek Tatraj

V noci vyrážam na lov, ale veľkí chrobáci sú v poslednom čase čoraz utiahnutejší a tak sa napchávam hlavne lieskovcami. No tých však z roka na rok ubúda. Oberajú nám ich ľudia.

Rád lozím na stromy a pozorujem hviezdy, no odkedy ľudia postavili veže, z ktorých sa šíria záblesky a ozývajú hromy, radšej zaliezam spolu s hmyzom do dier.

Pĺšik na planine pri posiedke, zo strielne
vytŕča puška.
Pĺšik na planine pri posiedke, zo strielne vytŕča puška.
Autor: Marek Tatraj

Na druhej strane, aspoň sa v noci nemusím báť divých mačiek a dravcov. Aj tí sa trasú strachom pred nočným hromobitím.

Ráno mám vo zvyku prebehnúť planinou a obzerať si nehybné telá zvierat. Často im pískam pri ušiach, aby som ich zobudil. Nikdy nevstávajú. Spachtoši!

Vôbec si neuvedomujú, že keby ich ľudia našli, odviezli by si ich so sebou.

Pĺšik pri nehybnom tele líšky.
Pĺšik pri nehybnom tele líšky.
Autor: Marek Tatraj

Obvykle si staviam guľovité hniezda, ale v poslednom čase čoraz častejšie prespávam na konároch liesok. Najmä od nešťastia, čo postihlo bratranca Pĺšika.

Spokojne si spal v senníku s rodinou, keď sa rozpútal požiar. Načahoval chvost, ale deti naň nedočiahli a prepadli sa hlboko do horiaceho sena. Pĺšica sa vrhla za nimi do plameňov.

Po požiari sa z neho nadlho stal čudák. Už ho ani nebavilo pískať a najradšej sa prechádzal sám. Dúfal, že natrafí na niekoho, kto by ho zjedol. Ale ani vtáci a mačky naňho nemali chuť, keď videli koľko smútku sa odráža v jeho očiach.

Dnes je už veselší a za horami si hľadá novú rodinu. My Pĺšici totiž oveľa radšej pískame, šantíme s kamarátmi alebo naháňame Pĺšice, než smútime.

Ale ja napríklad mám tiež aj strach o deti. Veď ani nie pred mesiacom sme museli utiecť pred ohňom, ktorý zachvátil lúku. Kým sme utekali, na chvíľu som zastal a uvidel človeka, ktorý plamene pozoroval z diaľky. Istotne ten požiar založil. A možno zapríčinil aj oteckovu smrť.

Veď ktovie, možno práve on zahodil tú lesklú vec…

Otec bol vždy zvedavý. Strkal hlavu, kam sa len dalo. Do dier, do mlák, do potokov a nepohrdol ani povalami domov, len aby uvidel niečo nové. A potom, o tom, čo videl, vzrušene pišťal celé mesiace.

Raz, to som bol ešte veľmi malý, sme boli na prechádzke s bratmi, sestrami a s mamou. Otec ale nie a nie, že by s nami držal krok. Stále musel kamsi odbiehať, čosi nové objavovať.

„Toto tu nebolo, tamto tam nebolo“ upozorňoval a hneď aj bežal k nálezom.

Po čase zbadal čosi lesklé. Spýtal sa, či by som sa na to nešiel pozrieť s ním. Mama sa trochu namosúrila, že nemôžme mať pokojnú prechádzku ako poriadna rodina, ale potešilo ju, že otec konečne nemyslí len na seba.

Šiel som s ním k lesklej, oválnej veci, z ktorej sa šírila podmanivá vôňa. Otec sa labkami chytil rohu oválu a hlavu prepchal do jeho vnútra. Odrazu zapišťal a vytiahol hlavu.

Pĺšik strká hlavu do oválnej plechovky.
Pĺšik strká hlavu do oválnej plechovky.
Autor: Marek Tatraj

Krk mal zakrvavený, piskot stále slabol. Keď sa mu už privierali viečka, pribehla mama so súrodencami a všetci sme začali žalostne kvíliť. Potom, čo zavrel oči, sa viac neprebral.

No ani chlad nezabráni jarným kvetom rásť. A tak, hoci planina stráca svoje deti, ani veže a záblesky, ktoré sa z nich šíria, ani vrčiace monštrá, nás, ktorí sme zostali, ešte nedoženú k úteku.
Večná planina.

Jej stromy a lúky sú jediným domovom, ktorý máme.

princezná

O Karličke a Rohanovi

05.07.2010 08:00

Za dávnych čias, keď bolo na svete všetko inak, keď mačičky nosili vestičky a psíci nohavičky, žila na zámku jedna princeznička, ktorá sa volala Karlička. Bola to zvláštna princeznička.

čokoláda

Zvedavá čokoláda alebo ako si salónka založila salón krásy

27.06.2010 18:15

Bola raz jedna krajina, kde sa vyrábali sladkosti. Piekli sa tu cukríky veľké ako bochníky chleba, v špeciálnom šľahači sa šľahala cukrová vata, ktorá sa vypúšťala do vzduchu namiesto oblakov.

ružový autobus

Autobusy

08.05.2010 07:00

V jednom malom mestečku detičky chodili do škôlky, školy a mamičky a oteckovia do roboty, a aby to všetko všetci stihli načas, mali v mestečku autobusy.

Aleksandar Vučič

Premiér Vučič: Srbsko nikdy nevstúpi do NATO

24.03.2017 16:46

Srbský premiér Aleksandar Vučič dnes vyhlásil, že jeho krajina nikdy nevstúpi do NATO ani do nijakej inej vojenskej aliancie.

Nový terminál na letisku v Bratislave

Z Bratislavy môžete letieť 44 linkami do 41 destinácií

24.03.2017 15:58

Z bratislavského letiska budú môcť cestujúci využiť počas letného letového poriadku spolu 44 pravidelných liniek do 41 destinácií v 22 krajinách.

Robert Fico, kladenie venca, holokaust

Fico: Tí, čo velebia Slovenský štát, klamú

24.03.2017 15:51

Od odchodu prvého židovského transportu zo Slovenska do nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz uplynie v sobotu 75 rokov.

hepatitída, žltačka

V obci Polomka neďaleko Brezna zaregistrovali nové ohnisko žltačky

24.03.2017 15:46

Ochorenie na akútnu vírusovú hepatitídu u dospelého muža z obce Polomka hlási za okres Brezno Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica.