Foto: Ivan Majerský, Pravda
Chýba deťom kontakt s knihami?
Taký problém neexistuje, myslím si, že to nie je také tragické. Deti zaujíma všetko. Prečo by vynechávali práve knihy? Verte mi, že deti knihy do rúk berú. Aj keby ich chceli iba pokresliť, alebo potrhať. Ale aj to je dôkaz záujmu. Nech nás totiž nemýli, že si dieťa obľúbi len jednu-dve knihy.
A vy máte aké dve obľúbené?
Najlepšie pamätám Hronského Budkáčika a Dubkáčika, Smelého Zajka – a dodnes z tej Hronského nádhernej slovenčiny žijem.
Mali by rodičia viesť deti k čítaniu už odmalička?
Ja som deťom vždy radšej improvizoval ako čítal. Porozprával som deťom stovky rozprávok, ktoré som potom už nikdy nenapísal. Moja žena takisto – a tej tá energia vydržala aj pri vnučkách. Myslím, že túto improvizačnú schopnosť má veľa rodičov. Teda ďalší dôkaz, že deti čítajú – čítajú, aj keď počúvajú.
Mávate aj spätnú väzbu od detí alebo ich rodičov?
Áno, mám. A bohužiaľ dnes už aj od vnukov a dedov a pradedov a pravnukov. Tešia ma ohlasy na moju Modrú a Zelenú knihu rozprávok, či na Veľkú knihu slovenských rozprávok.
Ako si vyberáte témy pre deti?
Niekedy na to stačí jeden rým. Dom – strom – hrom – a už máte rozprávku.