Foto: Robert Hüttner
Teraz sú už deti dospelé, ale čítali sme im, odkedy mal syn rok a pol a popri tom sa už viezla aj dcéra. Čítali sme im každý deň, podľa toho, kto mal čas. Keď som bola náhodou v divadle, tak im čítal manžel.
Vtedy nám ani nenapadlo, aby sme im púšťali rozprávkové kazety alebo platne. Zvykli sme si aj vymýšľať príbehy, ale na to je majster sveta môj manžel. Vždy sa to viazalo na životy mojich detí, aj hlavní hrdinovia sa volali ako ony a súviselo to s tým, aký sme práve vtedy mali problém. Tak som to robila s poučným koncom.
Knihy, ktoré sme im čítali, boli vlastne ešte tie, ktoré sme kedysi čítali my. Naše deti ich mali radšej ako tie nové. No a tiež Andersena. Pri Dievčatku so zápalkami som plakala viac ako moje vlastné deti.