Foto: Ľuboš Pilc
Takže odporúčam deťom čítať už v bruchu. Keď sa narodili, tak im mamka veľa čítala. Ja som im čítal poľovnícku knižku a keď mali dva roky, vedeli všetky poľovnícke zvieratá naspamäť. Potom som im čítal knihy môjho detstva ako Cibuľkove dobrodružstvá.
Dcéry čítajú naďalej, ako aj ja a nemám obavy, že by na to zanevreli. Pravdaže som si pre ne rozprávky aj vymýšľal, ale zaspal som v prostriedku, tak si ich dopovedali samy.
Mne ako dieťaťu čítali rodičia Dobšinského knihu Slovenské ľudové rozprávky alebo od Boženy Nemcovej Zlatú a Striebornú knihu rozprávok.
