Foto: Bianka (9) a Zuzka (4) Rudyové, Chorvátsky Grob
Puk-puk! Jedného dňa sa ujovi Výmyselníkovi pokazí pero. Šťuká ním naprázdno, tuha nie a nie vybehnúť von. A tak skúša pero opraviť. Otvorí ho, vyberie tuhu i malú pružinku. A ako si tak tú pružinku obzerá, dostane zrazu skvelý nápad!
„Urobím pre deti novú hračku. Pružinkového panáčika!“ zvolá.
Hneď sa aj pustí do práce. Šikovne pospája hlavu s bruškom, bruško s rukami i s nohami. Napokon namaľuje hlavičke veselé očká, ústa i malý noštek.
A Pán Pružinka je na svete.
„Vitaj, kamarát, dúfam, že sa budeš deťom páčiť tak, ako mne,“ povie pán Výmyselník panáčikovi. „Budeš sa volať Pán Pružinka. Si veľmi šikovný, tak to deťom ukáž!“
Potom Pána Pružinku odvezú veľkým autom do mesta a vyložia v obchode s hračkami.
V predajni sa Pán Pružinka obzerá okolo seba. Toľko krásnych hračiek ešte nevidel. Vedľa sedí bábika Lenka.
„Tu budem teraz bývať?“ opýta sa Pružinka nesmelo.
„Ale kdeže. Tu budeš len čakať, kým si ťa niekto kúpi,“ odpovie bábika.
„Keby som bol krajší. Pekný ako ty, azda by si ma niekto kúpil,“ smutne si vzdychne Pružinka a dodá: „Ja som len taký… celkom obyčajný. Nikto si ma ani nevšimne.“
Lenka si vyberie z vlasov červenú šatku a uviaže ju Pružinkovi na krk.
"Teraz si ťa určite všimne každý. Veľmi ti to pristane.”
A naozaj! O chvíľu si Pána Pružinku už obzerá malý Janko. Chce kúpiť darček kamarátovi Peťkovi k narodeninám. Autíčok má Peťko dosť, ale takéhoto panáčika iste nemá. O pár minút si ho už Janko odnáša v parádnej škatuli.
Zanesie ho Peťkovi ešte v ten istý deň. Na oslave u Peťka je poriadne veselo. Je tam kopa detí a hračiek.
Bude sa mi tu asi dobre bývať, myslí si Pán Pružinka. Len sa trochu čuduje, keď ho Peťo večer nechá ležať na koberci aj s ostatnými hračkami.
Ďalší deň Pán Pružinka čaká, kedy ho Peťko zodvihne a zahrá sa s ním. Ale čaká zbytočne. Peťko si ho vôbec nevšíma. Ani na druhý deň. Ani ďalšie dni.
V sobotu do izby vojde Peťkova mama. Pána Pružinku aj ostatné hračky zodvihne zo zeme a odloží ich do škatule. Je tam úplná tma. Pán Pružinka je smutný a trošku sa i bojí. Ale ustavične verí, že ho Peťko zo škatule niekedy vyberie.
Čaká dlho, predlho. Dočká sa?
„Peťko určite zabudol. Asi o nás vôbec nestojí,“ rozmýšľa nahlas Pán Pružinka.
Nakoniec sa rozhodne: „Utečme,“ navrhne kamarátom zo škatule. „Tu nás nič dobré nečaká.“
Kamaráti súhlasia. Pán Pružinka, bábika Filoménka, šašo Bonifác, autíčko Vrrrm, lopta Hop-hop aj trúbka Tramtatá počkajú do večera, kým sa Peťko uloží spať. A keď je už ticho v celom dome, Pružinka zavelí:
„Tak, kamaráti moji. Teraz je správny čas na útek.“
Hračky odsunú vrchnák zo škatule. A šup, už sú na koberci a utekajú k oknu.
Okno je otvorené, ale na parapet je to trochu vysoko.
„Ako vylezieme hore?“ pýta sa trúbka Tramtatá.
„Už to mám!“ zvolá natešene bábika Filoménka. „Čo keby sme vyliezli po záclone? Veď je dlhá až po zem.“
Prvý sa chytí záclony šašo Bonifác a už odvážne šplhá hore. Pán Pružinka sa odrazí a vyskočí za ním. Spolu ťahajú hore aj ostatné hračky.
Fúúú, to je ale výška, zľaknú sa hračky keď sa pozrú von z okna. Neostaneme radšej?
Otočia hlavy späť do izby. V posteli pod nimi spí Peťko.
Aj tak sa s nami nehral, zhodnú sa hračky.
„Zbohom, Peťko, mohli sme byť kamaráti, keby si nás chcel,“ zakýva mu na rozlúčku Pán Pružinka.
Potom hračky vytiahnu záclonu hore na parapet a spustia ju von.
A šup dole. Šmýkajú sa po nej ako na šmykľavke.
Vonku je nádherne. Na oblohe žiaria hviezdy a mesiac. Hračky takú krásu ešte nikdy nevideli.
„Čo je to?“ spýta sa bábika Filoménka.
„To sú hviezdy,“ odpovie autíčko, ktoré raz Peťko zabudol na dvore.
„Sú také krásne! Ale začína tu byť trochu zima,“ trasie sa bábika. „Kam sa schováme?“
„Čo keby sme si našli nový domov u nejakých iných detí?“ navrhne Pán Pružinka.
A tak sa vyberú na cestu. Idú a idú…
Až zrazu – uvidia niečo strašné! V ceste im stojí príšera. Je obrovská a cerí na nich veľké zubiská.
"Pomóóc. Príšerááá!” kričí vydesená lopta.
"To nie je príšera, to je pes. Ale je naozaj príšerný,” šepne šašo Bonifác.
Vyľakané hračky sa zhŕknu všetky k sebe. Pritlačia sa tesne jedna k druhej. Zubaté psisko hrozivo vrčí. Hračkám drkocú zuby od strachu. Trasú sa a narážajú do seba.
„Dŕŕŕ – bŕŕŕ – jáááj….,“ prekrikujú sa.
„Trááám-tata-táááá,“ trúbi zdesená trúbka.
A zrazu sa ten strašný pes zľakne. Prekvapene pozerá na to čudo – malú hrkotajúcu a trúbiacu hrču hračiek. Radšej opatrne stiahne chvost a uteká preč.
Hračky sa pomaly prestanú báť. Najprv nechápu, ako sa im psa podarilo odplašiť.
„Všetci spolu sme boli takí silní, až sa nás ten pes zľakol,“ myslí si Pružinka.
„A urobili sme strááášný hluk. Tram-tata-tá,“ zatrúbi veselo do noci trúbka.
Hračky idú ďalej tmavou nocou. Pozerajú ľuďom do okien. Svetlá v nich pomaly zhasínajú…
V jednom obloku však ešte čosi svieti a bliká.
Hračky nakuknú dnu.
„Júúúj, to je nádhera!“ zhíknu od údivu.
Za oknom svieti vianočný stromček. Malinké svetielka sa odrážajú od ligotavých ozdôb. Spolu sa čarovne trbliecu.
Hračky akoby skameneli. Nedokážu od tej nádhery odtrhnúť oči.
„Tu by som chcel bývať,“ povie napokon zasnene Pán Pružinka. „Poďme sa na tú krásu pozrieť zblízka.“
Hračky majú šťastie, okno je trochu pootvorené. A ony už vedia, ako sa dostať dnu.
Šup a už sú pod stromčekom. Unavené a šťastné, ľahnú si pod stromček. Tíško ležia, oči dokorán, obdivujú tú svietiacu nádheru nad sebou. Akoby nad nimi svietili milióny farebných hviezd. Očká sa im pomaly zatvárajú…
Zrazu je ráno. Hračky budí natešený krik:
„Mamííí… Tatóóó… Rýchlo sa poďte pozrieť!“
Malý chlapec volá rodičov a natešene poskakuje okolo jedličky.
„To je zvláštne,“ čuduje sa mama. „Vianoce prišli tento rok o deň skôr.“
„Asi je na svete už toľko detí, že to Ježiško za jeden deň nemôže stihnúť,“ krúti neveriacky hlavou tato. „A ty, Maťko, si bol tuším tento rok veľmi dobrý. Len sa pozri, čo všetko tu máš.“
Maťko berie hračky do rúk jednu po druhej. Pána Pružinku, bábiku Filoménku, šaša Bonifáca, autíčko Vrrrm, loptu Hop-hop aj trúbku Tramtatá. Všetky si obzerá. A má obrovskú radosť.
S novými hračkami sa hrá celý deň. Večer ich pekne uloží na poličku nad svoju posteľ.
Takto ich môže v noci postrážiť. A naopak – šťastný Pán Pružinka a jeho družinka postrážia malého Maťka, kým bude spať.
A tak našli hračky nový domov a v ňom kamaráta Maťka. Teraz sú už šťastné. Maťko sa s nimi hrá každý deň. Požičiava ich aj kamarátom, aby sa s nimi potešili aj oni.
A každý večer, pred spaním, Pána Pružinku a jeho družinku vždy pekne uloží spinkať na poličku.