Smutné ovečky

Boli dve teliatka, volali sa Skočko a Pobehajko. Bývali na jednom dvorku v peknom chlieviku. Pobehajko rád behal a Skočko skákal. Na dvore žilo s nimi aj veľa iných zvieratiek.

18.02.2010 07:44
debata
Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK Foto: SHUTTERSTOCK
ovečka, ovca, jahňa Ilustračné foto: SHUTTERSTOCK

Sliepočka Kotkodák, kohútik Kikirík, koník Blesk, prasiatko Kvik, koza Líza a ešte mnoho ďalších. V jedno horúce letné ráno vybrali sa teliatka okúpať na rybník. Keď prechádzali okolo jedného chlievika, začuli plač. Vošli dovnútra a tam v kútiku plakali ovečky – baran Marián a ovečka Evička.

„Prečo plačete?“ pýtali sa teliatka. „Lebo gazda nás zabudol ostrihať a nám je teraz veľmi teplo,“ povedala ovečka.

„Tak sa poďte s nami okúpať,“ povedal Skočko.

„Nemôžeme, lebo by sme kvôli kožúšku nevládali plávať a mohli by sme sa utopiť,“ odvetil baran Marián.

„A ako by sa vám dalo pomôcť ?“ opýtal sa Pobehajko.

„Keby nás niekto ostrihal!“ zvolali ovečky.

„Skúsime niekoho pohľadať,“ povedali Skočko a Pobehajko.

Išli najprv za mamou kravou, potom za kozou Lízou, a tak pochodili celý dvor, no nik im nevedel poradiť. Smutné teliatka sa vybrali k rybníku. Tu sa kúpali kačky a húsky.

„Nepoznáte niekoho, kto by mohol ostrihať ovečky?“ pýtali sa teliatka.

„Veru nie,“ odvetili kačky. „Ani my nie,“ odpovedali húsky.

Vtom priplávali malé húsatká a jedno vraví: „Akože nie, veď pod starou vŕbou býva rak Klepetko, a ten má klepetá nožnice.“

„Pravdu máš!“ zvolali húsky. „Ako sme na neho mohli zabudnúť?“

„Poďte, ukážeme vám, kde býva.“

Rak Klepetko bol naštastie doma. Keď počul, aké starosti majú ovečky, súhlasil, že ich ostrihá. „Len ich priveďte sem, mne by to dlho trvalo. Ja si zatiaľ nabrúsim klepetá – nožnice.“

Ovečky až poskočili od radosti, keď počuli tú dobrú správu. Rak Klepetko si medzitým kameňom poriadne naostril klepetá – až sa blyšťali. Najprv zobral do parády barana Mariána. Začal strihať nožičky, potom bruško, chrbát, krk, hlavu a nakoniec chvostík. Ten nevystrihal úplne, ale na konci nechal malú bambulu, aby mal baran Marián čím odháňať dotieravé muchy.

Ovečka Evička sa už nevedela dočkať. Trpela, lebo jej bolo veľmi teplo. Konečne prišiel rad aj na ňu. Klepetko ju ostrihal a aj jej nechal na konci chvosta bambulu.

Po ostrihaní ovečky hneď skočili do rybníčka a poriadne sa vykúpali. Potom vyšli na breh a poďakovali sa Klepetkovi, húskam a aj Skočkovi s Pobehajkom.

„Ani neviete aké sme vám vďačné, veď kto vie, kedy by si na nás gazda spomenul. Ten bude veľmi prekvapený, keď nás uvidí. A za to, že ste nám tak pomohli, darujeme vám túto vlnu, aby ste mali v zime teplúčko. Ty si Klepetko vystel dieru, húsky hniezdo a vy, Skočko s Pobehajkom, svoju maštaľku.“

Potom sa ešte všetci poriadne vykúpali a unavení sa vrátili domov. Mama krava mala na krku zvonec, ten zazvonil a rozprávke je koniec. Dobrú noc.

debata chyba