Foto: SHUTTERSTOCK
A nech nechodia okolo domu, kde bude práve vymetať, lebo by mohlo na nich aj niečo spadnúť.
Zvieratká kominára poslúchli a ponáhľali sa domov. Všetky poslúchli, až na jedno. Keď už všetci odišli, tu spoza rohu vykuklo malé biele kozliatko. Volalo sa Všadebolko a bolo veľmi neposlušné. Videlo, že na dvorku už nik nie je, tak šup do domu a do pece. Odtiaľ pozeralo do komína, čo to ten komimár bude robiť.
Kominár medzitým vyšiel na strechu, rozmotal si kominársku štetku a vopchal ju do komína – akurát do toho, kde bol Všadebolko. Začal tou štetkou zoškrabávať sadze. Škriabe, škriabe a tu zrazu ŽUCH, kusisko sadzí sa odlúpilo a padlo rovno na Všadebolka. To sa veľmi preľaklo, lebo zrazu ostala tma a ono nič nevidelo. Všade bolo plno prachu a kozliatko začalo kýchať a kašlať. Preľaknuté utekalo von. Lenže čo to, namiesto kozliatka vybeholo von akési čierne čudo.
Keď ho zvieratká na dvore zbadali, začali kričať: „Pomóc, pomóc, čert vybehol z komína!“
Niektoré sa veľmi preľakli a schovali sa, no iné kričali: "Vyžeňme ho odtiaľto, aby nám tu niečo nevyparatil!"a začali ho nahaňať.
Čert nečakal až dostane po kožúšku, rýchlo utekal preč. Bežal, bežal až pribehol na lúčku, kde sa hrali Skočko s Pobehajkom. Tí, keď zbadali čerta, od strachu začali utekať a schovávali sa pred ním. Lenže čert ich všade našiel – za stromom, za kríkom, za múrikom…
Teliatka už nevedeli, kam sa schovať, pribehli ku riečke, preplávali na druhú stranu a schovali sa v hustom tŕstí na druhej strane, trasúc sa a dúfajúc, že tam ich čert nenájde. Čert utekal stále za nimi. Skočil do riečky a plával na druhú stranu. Teliatka ho nevideli, nuž nevedeli kde je. Vtom zbadali na brehu kozliatko Všadebolko a kričali naň, nech sa ide schovať. Lenže kozliatko nepočulo. Pribehli teda k nemu a vraveli, aby sa šlo schovať, že ich naháňa čert.
Vtom zbadali, že má na sebe čierne fľaky.
„Všadebolko čo sa Ti stalo, prečo si taký fľakatý?“
Kozliatko konečne lapilo dych a porozprávalo im, čo sa mu stalo. Skočko s Pobehajkom sa veľmi hanbili, že Všadebolka nespoznali a utekali pred ním. Teraz všetci traja znova skočili do riečky a teliatka Všadebolka poriadne vydrhli a vyumývali, až mal srsť bielučkú ako sneh. Potom sa naháňali po lúčke aby uschli.
Navečer,keď sa vrátili na dvor, nerozprávalo sa o ničom inom, len o čertovi. „Kam sa podel, čo sa s ním stalo?“, hútali všetky zvieratká. Všadebolko aj s teliatkami im všetko porozprával.
Zvieratká sa príhode zasmiali, no niektoré aj frflali: „že aké je to kozliatko neposlušné a všetkých tak nastrašilo.“
Nakoniec sa všetci rozišli do svojich maštaliek a chlievikov. Všadebolko šiel za mamou kozou Lízou a Skočko s Pobehajkom za mamou kravou Rysuľou. Doma sa napapali, poumývali a šli spať.
A tešili sa aké nové dobrodružstvá znova zažijú. Mame krave zazvonil na krku zvoniec a rozprávke je koniec.