Foto: SHUTTERSTOCK
Iste vám nie je celkom jasné, čo to je za podivnú súťaž, kde sa dá vyhrať nevesta. Môžete si byť istí, že to nebol ani nejaký Milionár, či Pokušenie, ale bola to obyčajná literárna súťaž o najlepšiu rozprávkovú poviedku roka, ktorú vyhlásilo Kráľovstvo lesných víl a divožienok. V tomto kráľovstve, ako vám iste podľa názvu kráľovstva napadlo, bolo veľmi málo mužov, ba opatrnejší novinári a diplomati by mohli smelo napísať, že tam nebol ani jeden. Preto sa rozhodla kráľovná tohto kráľovstva, ktorou bola stará víla z Dubového lesa Skočka, že musí nejakých mužov do kráľovstva prilákať, lebo inak jej ríša v krátkom čase vymrie. Po porade s celou svojou vládou dala vyhlásiť po všetkých krajinách rozprávkového sveta, že kto napíše najkrajšiu poviedku na tému Víla, ozdoba našich lesov, dostane ako odmenu najmladšiu a najkrajšiu vílu za manželku.
Akosi nikto nespomenul pri vypisovaní cien, že tou odmenou bola známa tanečnica lambády a makarény, takmer deväťdesiatosemročná močiarna víla Trsalka. Jej vek, je len odhad, lebo nikto naozaj nevie, koľko rokov má v skutočnosti. Jedného dňa sa proste objavila pri Močiari kostier, vyhnala stadiaľ starého reumatického a ťažkou stratou pamäti postihnutého vodníka Vodoznaka, hneď nato zhasla spodným, dobre miereným hákom jeho sluhovi, spiacemu svetlonosovi Klaudiovi, jeho žiarivý nos, a usadila sa tu. To boli poslední muži v kráľovstve, ale keďže neboli zrovna ženské typy, tak smútok nad ich stratou bol dosť vlažný a aj pohrebná reč bola symbolická. A aj krátka, že ani vlastne nebola. No celá súťaž dopadla veľmi zle. Do uzávierky súťaže neprišla ani jedna poviedka. Vlastne jedna hej, ale to bol iba omyl. Poviedku totiž napísala a poslala stará ježibaba Jozefína. Pre svoju povesť ženy, bola vylúčená zo súťaže.
Súťaž sa preto zmenila na súťaž v Ľubovoľnom programe, a aby ešte viac zatraktívnila zúfalá Skočka celú súťaž, k Trsalke pridala aj jej dve prav-nučky s rodinami a Trsalkine obľúbené invalidné elektrické kresielko značky Reumasonic turbo. Ale ani tieto atrakcie veľa súťažiacich do súťaže neprilákali. Nakoniec, po uzávierke sa zišlo len sedem súťažiacich, ktorí vystúpili so svojimi príbehmi v divadelnej sále v hlavnom meste Nemého kráľovstva.
Bola zostavená vážená porota, ktorú tvorili dve vysokoškolsky vzdelané, a kozmetikou ťažko pri živote udržiavané víly, jeden domáci zástupca, ktorým bol Izák Hluchavka, zvaný aj „poleno“, ďalej slávny baletný spevák uspávaniek Majkl Hlásnic a za spisovateľov rozprávkového sveta zlatý páv Pierro Perovič z Kráľovstva ftákov. Ako prvý sa postavil a svoje tragické dielo predniesol drobný trpaslík Ondrej z Trpasličieho kráľovstva. Ondro sa veľmi snažil o čo najkrajšie prednesenie svojho dielka, lebo bol starý mládenec a rád by sa oženil s peknou devuchou. Ale darmo. Malý človek, malé myšlienky, malé dielo. Jeho poviedka, plná podlízavej chvály na víly a ich kráľovstvo, nikoho v porote nezaujala, len páv Pierro občas zbystril pozornosť. To vtedy, keď malý Ondrej hovoril o tom, ako vílu Peknušu uniesol kolibrík Honzík, ináč Pierrov sused z jablone odnaproti, do svojho hniezda, oženil sa s ňou a po svadbe mali spolu troch synov – Batmena, Xenu a Rómea a Júliu. Trpaslík dostal dohromady 12 bodov, z toho od Pierra 14, zo 100 možných a na chvíľu sa usadil na prvom mieste.
Po ňom nastúpil do arény japonský samuraj Zjašimoto zo Žltého kráľovstva. Na svoje vystúpenie prišiel v kompletnej vojenskej zbroji aj so svojím dvanásť metrov dlhým samurajským mečom Sekajotom. Našťastie, usporiadatelia pred súťažou objavili, že pod samurajskou prilbou chce na pódium preniesť aj svojho bojového koňa Bobimota, a zatrhli mu to. Na to sa Zjašimoto napajedil a vystúpil s opernou áriou v čistej japončine. Bohužiaľ, nik z prítomných po japonsky nevedel ani slovíčko a preto dodnes nikto nevie, o čom spieval. Ale muselo to byť zaujímavé, pretože Zjašimoto pri svojom prednese rozbil dve stoličky, stôl poroty a ilúzie porotcov o cti japonských samurajov. „Bolo to naozaj nádherné a je škoda, že sme tomu nerozumeli,“ povedali jednotne členovia poroty, keď im držal milý samuraj pri krku svoj ostrý meč, a pridelili mu 99 bodov. Bol by možno dostal aj sto, len spevákovi Májkovi sa nepáčilo, že mu mečom odrezal súťažiaci samuraj jeho novú kravatu a navyše aj jedno staré ľavé ucho, a dal mu len 19 bodov.
Ako tretí vystúpil so svojou poviedkou obyvateľ Lenivého kráľovstva Janochod Novák. Janove dielo „Sedem víl a trpaslík“ tak zaujalo a rozľútostilo porotu, že tá sa pri jeho niektorých častiach celkom rozplakala. Najmä vtedy, keď sa trpaslík lúči s plačúcimi vílami v krutom mraze a odchádza do teplých krajín, zanechávajúc víly samé, o hlade a smäde, v pustej päťizbovej, vlhkej jaskyni. Za svoj výkon dostal od plačúcej poroty dve nové vreckovky, vedro vlastných sĺz s ľadom a 12,5 bodu.
Keď porota doplakala, vyhlásila obedňajšiu prestávku.
Pre názornosť si teraz priblížme stav po takmer polovici súťaže, lebo súťaž je to dlhá a náročná, a súťažiaci si zaslúžia, aby sa na ich úspechy nezabudlo. Na treťom mieste sa usadil škriatok Ondrej s 12 bodmi, druhý je za-tiaľ Janochod Novák z Lenivého kráľovstva s 12,5 bodmi. No a na prvom mieste sa pevne usadil samuraj Zjašimoto, ktorého 99 bodov dávalo ostatným sú-ťažiacim len málo šanci na úspech.
Keď sa porota naobedovala v miestnom hostinci „U beznohej stonožky“, začal popoludňajší program.
Na pódium nastúpil najväčší favorit celej súťaže, svetoznáma skupina „Sedem trpaslíkov and Snehuľka“. Je jasné, že títo súťažiaci asi nehľadajú nevestu, ale boli prijatí do súťaže preto, aby zvýšili počet súťažiacich. Teraz iste počítate, ako to vlastne je so súťažiacimi, keď som povedal na začiatku, že ich počet bol sedem. Ale to je tak. Táto skupina mala taký názov, aký mala, ale matematicky nesedel. Sedem trpaslíkov vlastne bolo zakladajúcich členov skupiny, ale postupne niektorí skončili, ako napríklad basgitarista Kyblík, ktorý sa zamiloval do zlatej rybky Zuzany a odišiel s ňou do Vodného kráľovstva. Klávesista Šmudla hral tak dlho ruskú ruletu s duchom Závišom, až prehral a spevák Krpec vyrástol o dva metre a musel sa dať na sólovú dráhu pod umeleckým menom Eva Máziková. A Snehuľka? Tá dopadla najhoršie. Na koncerte v Pieskovom kráľovstve spievala tak citlivo hit skupiny „Žeravé slnko v Tvojej dlani“, že sa rozpálila do červena a rozpustila sa na mláku vody. Takže v skupine vlastne ostali bubeník Mrkvoš, spevák Dudroš a gitaristi Spachtoš a Brnkoš. Ale kvalita ostala. Do súťaže si pripravili dve skladby, prvú od ne-známeho, začínajúceho autora z Veterného kráľovstva Johana Sebastiána Se-veráka s názvom Ej, zadujem ti pesničku, milá moja nebohá, a druhou skladbou je ich najväčší hit, ktorý ich preslávil v celom rozprávkovom svete: „Dupi-dup, malý trpaslík“. Porota prijala celé vystúpenie chladne. Ako aj ináč mohla. Skúste byť vy objektívni a spravodliví, keď máte priložený na chrbte ostrý samurajský meč. 24 bodov otupilo meč a celkovým víťazom sa stal presne podľa predpokladov Zjašimoto. Japonec síce vyhral, ale potom sa udiali divné veci. Japonec nebol skutočným Japoncom, ale bol to prezlečený Brmbolec. Masku Japonca mal len preto, aby mal väčší úspech na víťazstvo. A aj preto, lebo vôbec netúžil bývať v nejakom Kráľovstve víl, ale chcel mať vílu u seba, v kameňolome. V poslednej dobe mu tu začali miznúť kamene a víla by mu ich mala strážiť. Preto využil svoje dobré obchodné styky so Žltým kráľovstvom a vyhral svoju nevestu.