Červené tenisky

09.03.2010 06:00

Dnes mala Barborka veľký deň. Dostala totiž nové červené tenisky. Potešilo ju to, najradšej by totiž nové tenisky dostávala každý týždeň. Dostala ich preto, že bola poslušná. Nefrflala na skoré vstávanie, každé ráno i večer si čistila zúbky. Umývala si tvár aj uši a pred jedlom zase starostlivo ruky. V škole sa výborne učila a pomáhala aj slabším spolužiakom. Nikdy nedesiatovala zemiakové lupienky a rada pomáhala mame pri príprave večere.

Ilustrácia: Barbora Paulovičová
Ilustrácia: Barbora Paulovičová Autor: Barbora Paulovičová

Keď si však obula červené tenisky, odrazu sa jej nechcelo učiť. Stala sa lenivou, stvárala samé neplechy, robila zle kamarátkam a prestala si čistiť zúbky. Myslela iba na nové topánky a prosila mamu a otca, aby jej kúpili ďalšie.

„Ak chceš nové topánky, ktoré máš tak rada, vykonaj dobrý skutok,“ povedali. Vtedy si uvedomila, ako sa zhoršila a na tenisky sa nahnevala. V ten večer skončili odhodené v kúte. Mama s otcom jej prvýkrát pred spaním ani neprečítali rozprávku. Bála sa, či dokáže úplne sama zaspať. „V izbe mi lomozia strašidlá,“ sťažovala sa Barborka, no mamička ju len pobozkala na čelo a popriala jej dobrú noc.

V izbe vládla čierna tma a pokojné ticho. Prestrašene sledovala spod paplóna, z ktorého kúta vykukne nový strašidlový obyvateľ.

Odrazu niečo neviditeľné vykročilo rezko ako šíp. Boli to jej obľúbené tenisky. Tie tenisky sú totiž akési čudné stvorenia, ktoré sa rady obúvajú a chránia naše nôžky. Tak ako my majú oči a telo. My máme ľudské telo, oni topánčie. Topánčie telo má zadný pásik, pätník, podpätok, podošvu, ozdobný rám, podšívku, zadný dielec derba, jazyk, priehlavok, šnúrky a stielku.

Prihovorili sa Barborke topánčím hlasom, ktorý pripomínal chodiace podpätky. V prehlbujúcom spánku sa pred ňou vynárali jasné slová. Ďaleko za oblakmi je Kráľovstvo obuvi. V krásnom zámku vládne kráľ Nablýskaná poltopánka so štíhlou kráľovnou Črievičkou. Na vysokých podpätkoch jej svieti prsteň s ligotavým kamienkom, na hlave má zlatú korunku. Strašne rada gestikuluje. Na ukazováku sa vyníma prsteň s rubínom. Kráľovná miluje svoje deti. Kráľ ich má tiež rád, ale trochu iným spôsobom. Stará sa, aby všetky mali svoje miesto na poličkách a v skrinkách. Dbá na to, aby boli čisté a upravené.

Detičky – tenisky sú toľkých farieb a veľkostí, až ich ťažko spočítať. Niektoré majú krídelká, iné pod podrážkou kolieska všelijakých tvarov. Milujú dobrodružstvá. Dve sú vždy takmer rovnaké. Lodičky svojim typickým zvukom klopkajúcich podpätkov ohlasujú novinky, oznamy a povely zvestujúce príchod nových hostí a jedál. Sandále s klinovým podpätkom majú veľké očiská a z podpätku im trčia veslá a kotva, aby sa mohli hocikam plaviť a hocikde zastaviť. Na jazdeckých čižmách je hlava koňa a vzadu z nich trčí dlhý chvost. Kto si tieto čižmy obuje, všade sa dostane rýchlo, akoby cválal na koni. V čižme s kožušinkou nikomu nebude zima. Balerínky sú talentované tanečnice. Pohybujú sa ľahučko a svižne baletným krokom pas de deux. Každé ráno trénujú pri žrdi cviky grande ronde de jambe, najprv en dehors, potom en dedaus. Črievičky sa zaujímajú o módu, vyniknú v nich dámske lýtka a pekná postava, nosia sa aj na súťažiach krásy. Naopak, topánky na nízkom opätku sú praktické v práci. Varia racionálne jedlá plné zeleniny, ovocia a strukovín. Pánske poltopánky vedú podnik na výrobu políc, skriniek a škatúľ pre Kráľovstvo obuvi. Skrátka, sú to šikovní majstri. Detské topánočky učia deti chodiť, behať, stúpať po špičkách, vystupovať po schodoch, otáčať sa doprava, doľava, hopkať dopredu i dozadu. Rehabilitačné topánky masírujú chodidlo, aby ľudia nemali ploché nohy.

V Kráľovstve obuvi si každý plní svoje úlohy a všetci spolu dobre vychádzajú. Radi sa hrajú, učia, pomáhajú si. Nevedú žiadne vojny a nehádajú sa, lebo vedia, že to neprináša úžitok. Čas im ubieha príjemne, problémy sú im cudzie.

Raz sa stala nezvyčajná udalosť. Roztopašné Červené tenisky sedeli na okraji svojho kráľovstva a pozorovali planétku Zem. Zvedavo hľadeli na krajinu, kde majú ľudia buď bosé nohy, alebo nosia jednotvárne tvrdé topánky. Topánky sú nepohodlné a často končia na oprave u obuvníka. Zvedavé tenisky sa naklonili ešte viac, a potom ešte viac, až odrazu stratili rovnováhu a padali, padali, padali…

„Našťastie máme krídelká,“ povedala rozradostená teniska.

„Aké je úžasné letieť po oblohe,“ odpovedala druhá.

Prileteli až k dedine pod kopcami, k domčeku pod tmavými jedľami. Zvedavo nazreli oknom dovnútra. U obuvníka sa učili tri deti.

„To budú určite Anna, Antonín a Tomáš Baťovci,“ pomysleli si a mali pravdu. Ako tak nakúkali, deti si ich všimli, a tak sa im prihovorili.

„Prišli sme k vám zo zvedavosti. Aké jednotvárne topánky nosíte!“ čudovali sa tenisky. „Chceli by sme vám pomôcť a urobiť vám radosť.“

„Sme radi, že ste medzi nami,“ potešil sa Tomáš.

A tak každý deň tenisky postupne deťom odovzdávali svoje skúsenosti z Kráľovstva obuvi. U Baťovcov sa stali múzou slávnych dizajnérov zvučných mien. Vylepšili tvary topánčieho tela každého druhu topánok: spoločenských, vychádzkových, športových, domácich, oddychových, módnych, trendových, pre dámy, pánov aj pre deti. Nové topánky sa stali ozdobou a pýchou každého človeka na svete.

V Kráľovstve obuvi zatiaľ na Červené tenisky akosi pozabudli, až kým sa nekonalo baletné predstavenie balerínok. Balerínky sa zvŕtali a tancovali barettement tendu simple. Piata pozícia, pravá noha vpredu, ruky otvorené, váha tela na ľavej nohe, pravá je voľná. Pravá noha prechádza vpred, špička sa dotýka zeme, je vystretá a vytočená smerom von. Ihneď po skončení tanca zaburácal potlesk a zavládlo veľké nadšenie.

Ktosi si však všimol, že potlesk je slabší ako zvyčajne. Dve sedadlá v hľadisku zívali prázdnotou. Lodičky ako vzorné sekretárky celému kráľovstvu oznámili: „Klop-klop. Stratili sa dve topánky. Klop-klop.“ V tom momente nikto netušil, kto sa stratil. Zrazu všetci zabudli na predstavenie balerínok a stíchli.

Zistili, že niet Červených tenisiek. Hľadali ich, ale márne. V Kráľovstve obuvi zavládol smútok. „Už sa nikdy nevrátia,“ povzdychla si kráľovná a oči mala plné sĺz. „Ako som len mohla na ne zabudnúť.“

„Určite sa už po toľkých rokoch načisto stratili. Akí sme len boli nevšímaví,“ povedal kráľ.

Vtom však, akoby z neba spadli, sa Červené tenisky objavili doma, v Kráľovstve obuvi. Rozbehli sa k mame kráľovnej a otcovi kráľovi. Pritúlili sa k rodičom a zviazali si navzájom šnúrky, aby sa už nikdy nestratili. Radosti nebolo konca-kraja. A veru, mali čo rozprávať. Kráľ Poltopánka bol hrdý na úspechy Tomáša Baťu. Ľudia po celom svete nosia pohodlné topánky, ktoré sa ľahko obúvajú a dobre nosia. Ľudia si radi kupujú nové a krásne topánky a dlho sa z nich tešia. Tešili sa aj nové Červené tenisky. V očiach spiacej Barborky boli najkrajšie na svete.

Odrazu všetky topánky kráľovstva vzlietli do vzduchu k Barborke. Tichučko vykríkla, hneď od nadšenia, hneď zo strachu, a pokúsila sa skryť na druhú stranu postele.

„Prebuď sa, Barborka moja, ale si si pospala!“ vravela mama.

„Ach, aký sen sa mi prisnil,“ povedala Barborka a porozprávala ho mame. Mama ju pobozkala a povedala: „Bolo to skoro ako v skutočnosti, ale teraz sa bež umyť a naraňajkovať, lebo je čas ísť do školy.“

Barborka vstala, rozbehla sa a celou cestou myslela na to, aký to bol nádherný sen. Odteraz sa nebude báť zaspávať úplne sama. Naučila sa mať rada červené tenisky celým srdcom a už viac nechcela iné. Zmenila sa na šikovné dievčatko, ktoré si zaslúži nosiť tie najkrajšie a najlepšie tenisky.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk